Ukážka: Vpred, Smieško!/Veľká jablková farma 4

Diana potľapkala Smieška po krku. „Okej, vy dvaja, choďte im ukázať, čo vo vás je," povedala s úsmevom.

„Poďme, Smieško," povedala Ivka a len čo vkročili na kolbisko, popchla ho nohou. Smieško sa okamžite sústredil na to, aby boli jeho kroky ešte pružnejšie. Klusom opísal kruh, ktorý slúžil na to, aby sa rozohrial. Teraz, keď už boli na rade, mal Smieško zrazu problém si spomenúť, čo má vlastne robiť. Našťastie, bola tam Ivka, ktorá mu pomohla. Zacmukala perami a Smieško pridal do kroku. Zamierili k prvej prekážke, pričom Smieško ustavične počúval Ivku. „Len pokojne," hovorila mu tichým hlasom. Smieško sa sústredil na to, aby udržiaval stabilné tempo. Prvú prekážku prekonali tak hladko, akoby to bol zamat na Ivkinej čiapke, a vzápätí sa rovnako hladko ocitli i za ďalšou.

Ivka ho viedla do rohu. Tráva tam bola vysoká a Smieško musel poriadne dvíhať nohy, keď sa obracal smerom k ďalším dvom prekážkam. „To je ono, Smieško," zašepkala Ivka. „No nie je to zábava?"

Smieško o tom premýšľal. Uvedomil si, že to je zábava, presne tak, ako povedala jeho mama! Prekážky boli ozdobené. Kolbisko bolo veľké a porastené trávou. A mali ho celé len pre seba! Ako sa blížili k modro-bielej prekážke so žltými kvetmi navrchu, Smieško naklonil uši smerom dopredu. Kvety na prekážke? povedal si v duchu. Tak teraz som už videl naozaj všetko! Nebol si istý, či má rád preteky, ale vychutnával si skákanie na dobrej dráhe. Mocne sa odrazil a preletel ponad kvety.

S rovnakou dávkou energie absolvovali i posledných päť skokov. Keď skončili, Ivka požiadala Smieška, aby klusom prešiel ešte jedno malé koliesko. Keď potom vychádzali z kolbiska, všetci im tlieskali. Smieško rád počúval potlesk, a ešte viac sa mu páčilo to, keď sa Ivka naklonila a z celej sily ho objala okolo krku.

„Vyzerali ste fantasticky, Ivka!" povedala Diana, ktorá ich vítala pri východe z kolbiska. „A ty, Smieško, ty si skutočná hviezda!"

„Myslíš si, že vyhráme?" spýtala sa Ivka.

„Jazdili ste naozaj dobre, zlatko," povedala Diana. „Ja by som vám tú modrú stužku dala, ale záleží to od rozhodkyne. To ona sledovala, ako Smieško preskočil každú jednu prekážku. Zdvíhal kolená dostatočne vysoko a vyšiel mu krok? A udržal si plynulé tempo? Je toho veľa, čo musí posúdiť." Kým Diana rozprávala, pohládzala prstami Smieškovu hrivu. „Ale nezáleží na tom, kde sa umiestnite. Hlavne by ste mali vedieť, že obaja ste odviedli skvelú prácu. A pôjdete ešte dvakrát."

Ivka prikývla, že rozumie. Smieško prikývol tak isto. Majú ísť celkovo trikrát, takže majú trikrát šancu vyhrať modrú stužku. Ale v skupine začiatočníkov je sedem dvojíc, takže je tam veľká konkurencia.

Keď Smieško skákal ponad prekážky na ďalších dvoch okruhoch, ustavične mal na pamäti Dianine rady. Zároveň si však dobre pamätal i radu svojej mamy, aby sa zabával. Myslel na to, že táto rada bola zo všetkých tá najdôležitejšia.


Upozornenie:

Okrem textu sú v knihe i čierno-biele obrázky, ktoré sa v tejto ukážke nezobrazujú.