Váš košík

Hľadať titul

Knižný klub

Katalóg Knižného klubu jeseň-zima 2021/2022 už k dispozícii!

Tu si ho môžete zadarmo stiahnuť.

Novinky

Nechcete premeškať naše súťaže? Máte záujem o informácie o novinkách? Tu sa môžete prihlásiť:

Náš tip

Blázni a šťastie (Havranie záhady 3) (Sedgwick, Marcus)
Bežná cena: 11,99 €
Naša cena: 10,99 €

Kategórie

Ukážka: Polnočný piknik (Jazdecký dvor Soví hrad 1) (Link, Charlotte)

Jazdecké prázdniny pri mori
Prázdniny na jazdeckom dvore Soví hrad!
Sú to dlhé jazdy naprieč širokými lúkami, plávanie v mori a opaľovanie sa na pláži. Pre sestry Angie a Dianu je Soví hrad to najkrajšie miesto na svete.
No idylu kalí záhadná séria vlámaní. Potom, ako ktosi vykradol už dva domy, susedia sa strachujú o svoj majetok. Polícia stojí pred záhadou. Dve sestry a ich priatelia však vzápätí nájdu horúcu stopu...



Letné prázdniny sa práve začali a stanica sa až černela hemžiacimi sa ľuďmi. Oznamy z reproduktorov lietali vzduchom, brzdy prichádzajúcich vlakov nahlas škrípali. Ľudia sa zvolávali, smiali, zdravili, lúčili, rečnili a miestami aj plakali. Všade vládol dovolenkový lomoz, ale pre sestry Angie a Dianu Hellerové, náhliace sa po nástupišti v snahe nájsť si dobré miesto, znel ten hluk veľmi príjemne.
„Už tu cítiš tú správnu dovolenkovú náladu,“ poznamenala Angie spokojne. „Pozri, týmto vozňom začína druhá trieda. Panebože, všetko to vyzerá totálne obsadené!“
Diana si vzdychla a prehodila si cestovnú tašku z jednej ruky do druhej. „Nie tak rýchlo, Angie! Naši už za nami nestíhajú.“
Hans a Elisabeth Hellerovci, ktorí pred sebou tlačili vozík s veľkými kuframi, zaostávali za nimi o hodný kus. Tlačenica ich prinútila spomaliť vždy, keď sa dostali do nového davu ľudí.
Angie zastala. „Počkajme chvíľu,“ povedala pokojne. Odrazu sa jej rozžiarili oči. „Diana, ani si nevieš predstaviť, ako sa teším!“
Sestry sa na seba veľmi podobali, obe mali plavé vlasy, boli štíhle a mali jasné a úprimné tváre. Trinásťročná Diana bola o rok mladšia než Angie, bola bledšia a pôsobila jemnejším dojmom. Vyzerala tiež plachejšie než jej staršia sestra s veľkými ústami a živými očami. Angie mala občas snahu zahŕňať svoju sestru zvýšenou starostlivosťou alebo hovoriť namiesto nej. Diana to akceptovala, lebo jej dobre padlo môcť sa oprieť o jej rameno. Keďže si boli veľmi blízke, ani na chvíľku neváhali tráviť prázdniny spoločne. Vyhútali si niečo mimoriadne: Jazdecký dvor pri mori, zvaný Soví hrad, kde bolo nadostač vody a bieleho piesku, zelených hrádzí, oviec a koní, a popritom i veľa dievčat a chlapcov. Dievčatá chceli na Sovom hrade stráviť plných šesť týždňov.
Medzitým k nim prišli už i rodičia. Hans Heller bol trochu zadychčaný, lebo ten vozík nebol práve najľahší. Elisabeth Hellerová adresovala dievčatám výčitku: „Čo ste si to, preboha živého, všetko nabalili?“
„Iba najnutnejšie veci,“ tvrdila Angie. „Musíš uznať, že už len veci na jazdenie čo-to zavážia. A potom kabát do dažďa, gumové čižmy, niekoľko teplých pulóvrov a ...“
„Dúfam len, že budete mať aj trochu pekného počasia, nie iba chlad a dážď,“ prerušil ju otec. „Pozrite, tu je prázdne kupé!“ Bežte dopredu, obsaďte ho, je prídem s batožinou za vami!“
Trvalo hodnú chvíľu, kým sa rodičia dokázali cez preplnené nástupište pohnúť ďalej.
„V Hamburgu musíte prestúpiť,“ pripomenul otec ešte raz. „Dúfam, že si s tými kuframi poradíte!“
„Všetko vyjde!“ Ahoj, mami, ahoj, ocko! Budeme vám trošku chýbať?“
Vlak sa pomaly dal do pohybu. Obe dievčatá sa naširoko vyklonili z okna a usilovne mávali.“
„Tak, a to by sme mali,“ povedala Angie spokojne, zavrela okno a zapadla do svojho sedadla. „Budú to zázračné prázdniny, viem to!“ Modré oči, plné akčného nadšenia, jej žiarili. „Dúfam, že aj tí ostatní budú milí!“
„V to dúfam i ja,“ súhlasila Diana trochu váhavo, „a verím, že učiteľ jazdenia nebude príliš prísny.“
„Určite nie. Uvidíš, bude to všetko jednoduché. Budeme jazdiť, kúpať sa v mori, žúrovať a robiť iba to, čo nás baví.“
Diana chcela ešte niečo dodať, no vtom sa ozval hluk z chodby, lebo ktosi na ich kupé pootvoril dvere. Dnu nazrela čiernovlasá dievčina.
„Ahojte,“ povedala a so zdvihnutým obočím sa spýtala: „Je tu ešte jedno voľné miesto?“
Ani nepočkala na odpoveď a s početnou batožinou vstúpila do kupé. Vlastnila súpravu kufrov z mäkkej červenej kože, na sebe mala elegantný overal a sálala z nej vôňa vtieravého parfumu. S miernym hundraním si ukladala veci hore na sieťku. Potom chladno kývla sestrám, posadila sa, preložila nohu cez nohu a zahĺbila sa do módneho časopisu.
Diana a Angie na seba vrhli veľavravné pohľady. Čo je to za kozu? Tvárila sa, akoby ju urážalo, že si nenašla kupé len sama pre seba. Dievčatá sa o ňu viac nestarali a dívali sa von oknom na ubiehajúcu krajinu. Obrátili sa, až keď prišiel sprievodca a pýtal cestovné lístky. Spolucestujúca elegantne siahla po svojej kabelke. Odrazu sa jej rozšírili oči a z hrdla sa jej vydral preľaknutý výkrik.
„Môj lístok! Moje peniaze! Celá moja peňaženka je preč!“ Rozrušene sa hrabala v taške. Mrzutý tučný sprievodca sa nazlostil.
„Ak nemáš lístok, na najbližšej stanici budeš musieť vystúpiť,“ zahundral.
Dievčina sa opäť hlučne bránila. „A čo mám teraz robiť bez peňazí? Prísahám vám, ja som lístok mala.“
Znovu sa prehrabávala v taške. Keď sa teraz ocitla v zmätku a beznádeji, pôsobila akosi sympatickejšie.
V Diane sa okamžite ohlásil súcit. „Zaplatím za teba,“ povedala veľkoryso. „Vymeníme si adresy a ty mi hneď potom peniaze pošleš.“
„To je od teba skutočne milé,“ vďačne povedala dievčina. Sprievodca ešte chvíľu čosi mrmlal popod nos, ale nakoniec jej vystavil nový lístok. Len čo opustil kupé, na tvári cudzej dievčiny sa opäť zjavil arogantný výraz.
„Ďakujem pekne,“ povedala chladne. „Ako sa vlastne voláš?“
„Diana. A toto je moja sestra Angie.“
„Ja sa volám Kathrin. Dám vám svoju adresu. Ibaže v nasledujúcich týždňoch nebudem doma. Chystám sa prázdninovať v jednom jazdeckom penzióne.
„V jednom... A kde?“ ustarostene zisťovala Angie.
Kathrin opäť nadvihla obočie. „Soví hrad. Veľmi exkluzívne.“
To snáď nie je pravda! Angie a Diane vyrazilo dych.
„Môj ty bože,“ povedala Diana vzápätí.
Kathrin ju spýtavo pozorovala. „Vadí ti na tom niečo?“
Angie sa pousmiala. „Nám nie. Otázkou je, či snáď tebe nie, lebo my tam ideme tiež.“
Kathrin sa na ne zahľadela s pootvorenými ústami. Takže tieto dve dievčatá tiež? V ich vyblednutých rifliach a jednoduchých pulóvroch vôbec nevyzerali tak nóbl, ako si to Kathrin o svojich spoločníkoch na Sovom hrade predstavovala. Jej matka neustále prízvukovala, že sa tam budú nachádzať len samí ľudia z lepšej spoločnosti. Zdá sa, že táto dovolenka bude ešte riadny trapas.
To isté si však mysleli i Angie a Diana.
„Asi to bude dosť veselé,“ šepla Angie svojej sestre. Diana prikývla. Tak toto skutočne nebol dobrý začiatok.