Ukážka: Rebelka Bianka (Monsigny, Jacqueline)

Vtom sa Bianka celá roztriasla. Zbadala obrovského, trochu zhrbeného a krívajúceho chlapa v klobúku s perom, ktorý mal stiahnutý hlboko do tváre a ktorý akoby niekoho alebo niečo hľadal. Zaradom otváral dvere biednych izbietok a ako čierny tieň bez otáľania vchádzal dnu, aby si pozorne prezrel spáčov. Začula jeho nespokojné mrmlanie. Muž sa viditeľne ponáhľal, vtom nadvihol lampu a tá osvetlila jeho tvár s dlhými jazvami.

Bianka potlačila výkrik, pretože toho človeka ihneď spoznala. Bol to bývalý kondotiér, ktorý občas prichádzal do paláca po tajné pokyny, ktoré mu dával jej otec, pán Bartholomeo Cappello. Tento nájomný vrah sa uchýlil do Benátok a jeho meno, alebo skôr prezývka Righi Del Coltella - teda Righi Nôž - presne vystihovala náplň jeho práce. Bývalý žoldnier a bitkár, ktorý ešte stále vzbudzoval hrôzu, a to i napriek svojmu pokročilému veku a početným zraneniam, ktoré utŕžil v bitkách pre to knieža, ktoré mu zaplatilo najviac, vykonával teraz tie najšpinavejšie práce, ktoré mu v Benátskej republike ponúkli.

Bianke bolo hneď jasné, že Righi prenasleduje ju s Pierrom. Ale ako len mohol byť taký rýchly?

Dievča chvíľu váhalo, či má zobudiť Pierra. Bolo presvedčené, že muži by sa pobili, narobili by pritom veľký hluk, zobudili všetkých opitých vojakov, a celá záležitosť by sa napokon skončila tak, že Righi by jej milenca podrezal. V Benátkach mal starý kondotiér povesť muža, ktorý podrezával hrdlá s mimoriadnou zručnosťou.

Izba nemala zadný východ, do uličky neviedlo nijaké okno ani dvierka. Bianka a Pierre sa ocitli v pasci.

Ak by ich Righi teraz v noci nenašiel, plánoval zostať tu a ako sup vyčkať do úsvitu, kedy budú všetci cestujúci odchádzať, a vtedy medzi nimi vyhľadať utečencov.

Keď Bianka zvážila všetky možnosti, dostala nápad. Bez zachvenia si sňala čiapku a dovolila svojim hustým vlasom, aby sa jej rozsypali po pleciach. Pomaly, dokonale ovládajúc všetky svoje pohyby, vytiahla z puzdra dýku a ukryla si ju za chrbát. Potom otvorila dvere a vykukla von.

- Signore, prosím, nechajte ma odísť, - zašepkala nástojčivo.

Righi sa ihneď pohol smerom k nej. Na jeho zjazvenej tvári sa zjavil krutý úsmev...